Život treba premilovať, prepiť, preflákať.. nie preplakať :)

Duben 2011

Milý denníček... serem to, hokej ide.

28. dubna 2011 v 23:12 | Reginella


Zajtra hráme so Slovinskom o 20:30 na STV1, 2 alebo 3. Neviem presne. Teraz môžem úprimne je*ať celú školu, celé starosti! Predsa sú majstrovstvá sveta na Slovensku! Ide všetko bokom.

"Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť hokejky naše, príď zlato naše, buď pri brankárovi našom, ako v BRATISLAVE tak aj v KOŠICIACH, góly naše daj nám na MS a odpusť nám naše chyby v obrane ako aj v útoku, neuveď nás do predĺženia a zbav nás faulov. Amen !"

Máme v pláne s kamoškou namalovať si oči na bielu modrú červenú. A s radosťou si na líce namaľujem ceruzkou (tou na oči) slovenský znak. Predsa som hrdá Slovenka! Bisťu kurňa pelé a kto nebude kukať zápas zajtra osobne z neho urobím jablkový džús. Snáď ste všetci hokejoví fanúšikovia. Zajtra budeme s kamošom na skype po sebe hučať ak dáme gól. Apropo chalani, dozvedela som sa, že som mužatka. Čiastočne. Podľa toho čo som čítala mám mužské pohlavné hormóny. Ale podľa toho čo vidím na svojom tele je ich málo. Čo čakať? Moj "nabúchaný" otiec mal tých hormónov nadpriemerne. Aj tak som sa vždy správala ako chalan. A začínam priberať. Hlavne na bruchu. Extra ma to nikdy netrápilo. Mojím cieľom bolo pribrať lebo som bola na pokraji anorexie. Ale teraz keď porovnám aké mám tučné brucho a tenučké ruky je mi z toho na nervy. Nebudem chudnúť. Stále mi chutí jesť. Môžem začať cvičiť aby som nakoniec neskončila ako 200kg tínedžerka. Aj môj kocúr priberá. Ach.. držte nám palce nech sa vzchopíme a začneme zdravšie jesť a cvičiť. Chcem byť akurát. Musím tie kekse schovať..

Nie som spokojná

27. dubna 2011 v 16:23 | Reginella
Tak, tak.
A ani nikdy nebudem. Nemyslím seba (no, hej aj seba), ale túto stránku. Nepáči sa mi dess. Ktorý zúfalec chce nech si ho kľudne zoberie. Chcela by som niečo jednoduchšie. Len nechcem kopírovať od iných stránok. Potrebujem čas na premyslenie.

Milý denníček... (3. deň)

25. dubna 2011 v 22:08 | Reginella





Začínam sa správať ako dievča. Nie, že by to bolo niečo nenormálne ale pre mňa osobne abnormálne. Vyrastala som s chalanmi a nebola som zvyknutá starať sa o vzhľad a hrať sa s bábikami. Vždy som radšej s najlepším kamarátom strieľala po dôchodcoch papierovými guľičkami z oranžovej hračkárskej pištole. A odrazu ma začína zaujímať móda a ruky mi pýta ceruzka na oči. Neni vidno či vôbec mihalnice mám takže by mi to aj prospelo. No je to normálne? Vždy som také baby nazývala nadžubanými bárbinami. A teraz sa ňou stanem ja? Musím si dať facku.. Dala. Nepomáha. Vôbec sa mi nepáči čo sa so mnou deje. Do riti! Bojím sa, že sa začnem správať ako tie ružové bárbinky. "ChHhMhHuUcCHhHiQ :**" Na debilštinu mám talent. Učila som sa ju na analyzovanie bárbin. Nijaký mozog na analyzovanie nebol nájdený. Ach tie moje problémy. Aspoň ma drží pri zemi moja metalistická krv. Navyše bude čoskoro MS, ktoré ma priam núti dať si očné tiene na bielu modrú červenú, zapnúť na plné pecky Nech Bože Dá a v ten deň vrieskať z balkóna "VYHRAAAME!! MY TO KU*VA VYHRAAAME!" A vyhráme! Just budem skákať po posteli. Spolu s kocúrom.
Ach.. kde mám cappuccino?

Upír

25. dubna 2011 v 13:20 | Reginella
Znovu pripomínam.. Sú to len POKUSY o poéziu. Dovolila som si to priradiť k téme týždňa keď je to také "krvavé" :)
***
Predstav si ma v noci víru,
poddaj sa mi v túto chvíľu,
som netvor, viem čo chcem,
vstupuje do mňa tajný sen,
ten krásny sen si ty,
tvoja tvár, moje pery,
úžasná si červená,
krv zaliala ťa do bleda,
vychutnávam si ťa po kúsku,
vášnivo ťa vidím smútiacu,
prečo smútiš, či ľutuješ?
Oddala si sa mi veď to vieš,
ty môj anjel nevieš snáď?
Som upír čo mal hlad.

*TT*: Krv

25. dubna 2011 v 1:49 | Reginella
Nemám v pláne spať tak niečo napíšem.

Pod slovom KRV ma okamžite napadne:
- Sebapoškodzovanie
- Upíri
Krv? Niečo čo nám prúdi v žilách. Niektorí ju nechajú vyprúdiť na povrch a sledovať ako im pomaly vyteká z tela. A niektorí sa boja čo i len na ňu pozrieť. Raz som sa nemohla učiť na biológiu lebo keď sme také o krvi preberali točila sa mi z toho hlava a bolo mi zle. Bolo mi zle keď som už len pozrela na svoje žily. A teraz? Stala som sa bláznom, ktorý si vychutnal pohľad na strácajúce sa JA z tela. Aj keď to bolo iba raz. Každý týždeň sa teším na vakcínu. Z jednej strany lebo sa ulejem z dvoch posledných hodín v škole. Noa, že to bolí? Úprimne. Radšej by som išla každý deň na vakcínu aj o polnoci než by som raz musela odpovedať zo zemepisu alias CPSSB. Cestujeme Po Svete S B. Vráťme sa ku krvi. Takže.. Upíri :3 Príde mi naozaj (bude to znieť čudne) nádherné keď upír cucá krv. Pochytlo ma anime Vampire Knight.
Možno preto lebo upíri sú elegantní. Aspoň v mojej predstave. Samozrejme by som popadla panike keby sa tu objavil upír. No.. asi pôjdem ďalej písať TVS.
Čo si ďalej predstavujeme pod slovom krv? Raz som myslela na smrť. Bola to diera v mojom hrudníku z ktorého tiekla krv prúdom. Všetko bolo od krvi. A keď moje telo padlo pred tým než sa potopilo vo vlastnom jazere krvi vyšlo biele svetlo na povrch z tej diery. Prišlo k vyslobodeniu telu z duše. Samozrejme je to len debilina. Nemôžem za svoje predstavy.

Milý denníček... (2. deň)

24. dubna 2011 v 22:39 | Reginella
Už od dneskajšej noci som nejaká podraždená. Hlavne na jedného nemenovaného človeka. A trápi ma to :/. Keď ho mám najradšej a takto sa ku nemu správam.. Ach.. Neviem čo to so mnou je. S ostatnými som v pohode. Žeby nový spôsob prejavenia lásky? No.. už sa budem musieť pokúsiť ovládnuť. Inak sa môžem rozpichať a zašiť tou istou ihlou. Takže dnes som bola ako obyčajne vonku. Boli sme u kamarátky a hrali sme fľašu. Ešte som si stihla vonku zaskákať v kalužiach a namočiť si nohavice. Len teraz tu zase sedím a snažím sa myslieť pozitívne. Nejde to. Čo mám vidieť pozitívne na tejto klietke do ktorej ma zatvára a keď ma pustí tak som pripútaná na 10 metrovej reťazi?! Nepustí ma nikde! Kvôli malej chybičke krásy - postihnutiu (krivé nohy, dačo s klenbou či čo) ma nepustí ani o ulicu ďalej! Sakra! V tomto trištvrto-územio-cigánskom meste si vykračujú 8-10 ročné rozmaznané sopľane namaľované ako klauni, prezlečené ako prostitútky (ktovie či to nemajú z bordela), s podprsenkami ich mamter vypchané ponožkami a mňa nepustí s kamoškami niekde? Kde sa podela spravodlivosť? Počkááj tá tu nikdy nebola.. Toho je na mňa fakt moc. Ešte aj robila divadlo kvôli môjmu chalanovi. Neviem jaká milá dušička ma bonzla. Nie, že by sa bála trochu. Chcela ma vláčiť gynekológovi. Aj keď som prisahala na Boha. Aj keď som jej vysvetlila, že taká sprostá by som fakt nebola.. Ach.. Musím. A nešťastne bez cappuccina.

Zaseknutá v čase

24. dubna 2011 v 14:50 | Reginella
Každý deň vstávame a povieme si, že dnes to už bude lepšie. Že zajtra bude lepšie. Ale zajtra je len miznúca nádej v lepší deň. Stále je dnes.. Žijeme prítomnosťou a každá sekund, ktorú nechávame za sebou je už len minulosť. Pripadá mi to akoby už ani budúcnosť neexistovala. Existuje? A čo bude zajtra také dobré? Robia to len hodinové rozdiely. Unikajú minúty a ja stále neviem. Neviem nič. Cítim sa tu zaseknutá aj keď každá sekunda ubieha tak rýchlo. Spomedzi prsty sa mi prelieva voda času a ja už len túžim zhorieť. Už sme z času prešli na smrť. Nie nemám cappuccino. Žerem vegetu. Zožrala som už polovicu z nej. Ale to je jedno. Všetko čo som povedať chcela som povedala. Pre niekoho je toto práve prítomnosľ, pre niekoho to bola budúcnosť a už to je len minulosť. Nazvime to tak, že okolitý časový priestor v ktorom žijeme je len prítomnosť. Jedine v nej sa môžeme orientovať. A už by aj mojich nezmyselných článkov stačilo nie? Raz točím o čase potom o vegete :D Fajn peace :)

Len jedna kvapka krvi

23. dubna 2011 v 17:29 | Reginella
Raz som do toho padla.. Ale to bolo toho príliš veľa na mňa.. Myslím, že mi už nič také nehrozí :) (Hlavne ma za to neodsudzujte)
***
Krv mi steká po ruke,
bolesť, moje umenie.
Neviem prečo, cítim to tak,
Cítim sa slobodná ako vták.
Snáď to nikto nepochopí,
ani ja som nechápala,
Pokým som sa sama nerezala.
Prvý a posledný krát..
Pokúšam sa ovládať.
Hľadím na nôž, láka ma,
studený dotyk vábenia.
Neurobím to.. Musím..
Nie. Už sa mi to hnusí.
Nebudem taká hlúpa,
to ma len osud skúša.

Milý denníček...

23. dubna 2011 v 15:18 | Reginella
Ako začať? Tak asi od začiatku...
Môj život sa oficiálne začal rútiť od začiatku školského roka 2010.. Vtedy som to psychicky nezvládala.. Vlastne to doteraz nezvládam tak na malú úľavu mi bude slúžiť tento kútik.. *siahnúť po cappuccine a odpiť si* Preto to ma takýto názov. Milujem cappuccino! No vráťme sa k nudnému životu. Hoci mám len 12 stavím sa, že nikto kto toto číta si neprešiel tým čo ja.. Nebudem to tu všetko rozoberať.. Čakám na uvoľnenie duše od uväzneného tela pokrytého temným plášťom diablovho diela zla.. (Aké poetické však? To robí to cappuccino.) Nemám šajnu ako sa z toho dostať a vlastne ani nevládzem premýšľať. Tlačia na mňa. Mama. Škola. Všetci. Musím sa tváriť ako dobré dievčatko, ktoré nemá žiadne problémy. Sama sa bojím niekomu niečo povedať do očí. Je mi predurčené byť čiernou myškou. Nie šedou. Mám radšej čiernu. Proste to na mňa nesedí. Očividne mám vyzerať jak bifľa, ktorú zaujíma len škola a nič iné. No aj ja mám city a nemienim sa ich vzdať kvôli tomu, že to povedala moja mama. Raz keď som šťastná ide mi to pokaziť! No veď ja si poradím. Muhaha..

Cappuccino dopité a tým na dnes stačilo..

Nie! Nepozriem sa!

23. dubna 2011 v 14:26 | Reginella
"Muro! Kry ma!"